V jeden ďalekej krajine nežil mŕtvy tučniačik. Jeho mamke už veľmi nevoňal i riekla mu: "Dosť si sa tu už naležal, mal by si sa vybrať do sveta". Tučniačikovi na znak súhlasu odpadla ľavá plutvička. A tak ho mamka dovliekla na malú kryhu, ktorú postrčila nožičkou. Tučniačik teda začal cestovať a takto zaspieval mamke na rozlúčku:

Dve kostičky, tri kostičky,
kúsok mŕtvej kožky,
plávam si ja od mamičky,
šetrím svoje nôžky.

Plavba sa mu veľmi páčila. Ležal si na kryhe a pozeral na slniečko. Rybičky okolo neho zvedavo plávali a kryha sa pomaly roztápala. Keď sa rozpustila, tučniačik čľupol do vody. Začal klesať na dno. Priplávala k nemu chobotnica a prisala sa na neho. Tak klesali ku dnu dvaja. Hneď im bolo veselšie. Voda pomaly tmavla a bola stále chladnejšia. Tučniačikovi to ale nevadilo, pretože bol mŕtvy. Stretli kŕdeľ vyplašených medúz a ľahkovážnych sardiniek. I netrvalo dlho a pristáli na dne. Bola tam tma. S kamarátkou chobotnicou sa ale nadšene pozerali po okolí. Hodinu. Potom ďalšiu. Keď po treťom dni chobotnica zistila, že sa už asi nič diať nebude, odsala sa a odplávala nájsť si nového kamaráta. Tučniačik bol stále fascinovaný. Po týždni si ho všimla veľryba i prehltla ho. Tučniačik sa potešil novému okolie, ktoré mohol obdivovať. Spočiatku sa potešila aj veľryba malému sústu. Tučniačika ale nie a nie stráviť. Ležal jej v žalúdku a obdivoval. Začal jej byť na obtiaž. Priplávala teda k pevnine a vypľula ho na ňu. Tučniačik teraz ležal na zemi a zase sa tešil a pozoroval. Zočil ho takto sedliak i pomyslel si: "Zoberiem ho ja so sebou a doma ním aspoň deti zasýtim". Naložil teda tučniačika na voz so senom a vybral sa domov. Tučniačik bol nadšený. Videl fúru nových vecí. Napríklad vtáčikov, ktorý veselo štebotali a vyďobli mu jedno očko. Veselo si teda zaspieval:

Dve kostičky, tri kostičky,
kúsok mŕtvej kožky,
nasýtim ja tri detičky,
narastú im rožky.

Sedliak sa veľmi zľakol takejto pesničky, nabral teda mŕtveho tučniačika na vidly a odhodil ho preč. Tučniačik dopadol na mäkkú trávičku. Ležal na nej niekoľko dní. Keď si už pomyslel, že sa na nej pohodlnejšie rozloží, prišla k nemu dážďovka. Pár krát mu prešla útrobami a potom sa mu ukonaná uložila na brušku. Vydávalo nežné teplo. Zaspala tam a tak si ani nevšimla, že ju zožral krtko. Tučniačik sa usmial. Teda odpadol mu zobáčik. Jeho úsmev si všimol jeden dobrosrdečný mních. Usmial sa aj on na tučniačika a kopol doňho či je naozaj mŕtvy. Bol. Vyhrnul si teda rukávy a pochoval ho. Na hrobček mu položil mŕtvu kvetinku. Spokojne potom odišiel do kláštora a opil sa. Tučniačik bol veľmi šťastný i takto si naposledy zaspieval:

Dve kostičky, tri kostičky,
kúsok mŕtvej kožky,
vložili ma do zemičky,
pokoj bude božský.

A spokojne sa rozložil.