Boli traja. A išli. Už ich aj nohy boleli. Ale mali rum! Neboli to síce opilci, ale keď sa človek nudí vypije hocičo. Pam pam...
Občas treba ísť... Minimálne na záchod...
A keďže boli v lese, tak ich záchod boli stromi. Jeden išiel k jaseňu, druhý k dubu a tretí k dubu. Stromi sa usmiali.
Aj ja. No čo už len z tohto bude? Tekutiny vsiaknu do zeme... Bude z toho blato. Blato sa málokomu páči... A preto sa väčšina snaží dostať z blata do kaluže. Asi by malo začať pršať... Vtedy je to jednoduchšie... Jednoduchšie ako keby nejaká parchanti rozliali pivo.
Ale tí traja parxanti neboli! Teda nie až taký veľký ako si to o nich myslý ich mama. Rozliali aspoň moč. Ale z rumu. No a čo! Tak išli ďalej. Stretli myšlienku...
Myšlienka bola práve v ruji. Chcela sa skurviť a niekde zahniezdiť. Hneď jej padli do oka ich tri nedotknuté hlavy... No a skúšali ste sa už niekedy skurviť a zahniezdiť s troma nedotknutými hlavami v oku?
Kokot... Ale dá sa. Tí naši kamoši zatvorili oči a uvideli tmu. Vždy lepšie ako nejaká myšlienka ktorá sa môže na nich vysrať. To si aspoň myslia magistri... Tí traja sa uhniezdili a čakali čo bude ďalej. Sprcha nikde, moč ďaleko. Najlepšie je perverznú myšlienku ignorovať a odpiť znovu z rumu. Zahľadeli sa na seba... A nič. Tak otvorili oči. Ale nič nevideli. Bola totiž už tma. A tá sa piť nedala. Tak sa skúsili ondiť. Ale tak netradične, s úmyslom...
Skrátka gruppensex... Oni traja, myšlienka, úmysel a tma. Skoro romantická záležitosť. Lenže oni mali vyššie ciele ako skončiť niekde s tmou v rozkroku. Bolo treba konať. Tak teda konali. Jeden z nich povedal: "Problém". Myšlienka sa preľakla: "Snáď ho nechcú prostredníctvom mňa zniesť zo sveta?". Úmysel bol jasný... Už sa ani nezmohol na slovo. Chceli...
Zase močit... "Už je to trápne" povedal jeden z nich. "Je tu mokro a aj tak nič nevidíme". Tak si vybrali oči z hlavy a išli ďalej. A narážali do stromov. Zvrhlím stromom sa ich prudký dotyk páčil. Ale nedali to najavo. Svine... Ale ja musím ísť na WC a je mi úplne jedno, či skapú alebo čo...
Im to však jedno nie je... Sú ako každý... Chcú prežiť a nevedia prečo vlastne... A tak sa kŕčovito držali zeme a dúfali že ráno ich znova nakŕmi slnko. Niekde za kulisami prestal plynúť čas. Už ho to nebavilo... Od kedy ho vymysleli, stále plynul... Nuda. A tak sa jednoducho rozhodol, že plynúť prestane a pôjde sa prejsť... Takže žiadne ráno sa nekonalo a nenažrané stromy čakali na ranné slnko. Čas sa mal. Nezvykol sa ani ponáhľať ani leňošiť. V okamihu keď sa rozhodol, že prestane plynúť, všetko zastalo. Čas stál tesne vedľa neho a tak sa spontánne a nenútene všetkovi prihovoril...
"Ty počuj a čo teraz? Keď neplynie čas tak vlastne nič nie je, nie?". "Som a poser sa!" povedalo nasrane nič. Čas a všetko sa na seba prekvapene pozreli. "No nečumte hovädá" už skoro kričalo nič. "Ehm" povedal jeden z "nich". Čas, všetko a nič sa pozreli na jedného z tých troch. "Nie je toto vlastne o nás?" povedal ten jeden. Čas, všetko a nič sa pozreli na seba. Potom znovu na toho jedného. "Vieš čo?" povedal čas "Zmizni!" a vymazal ho z histórie... Boli dvaja. A išli...
By... Ale... Z nenazdajky prišiel koniec. Už mu v nenazdajke bolo dlho... Všetko sa ho spýtalo, či je dobrý... A on na to, že: "Hej". "Koniec dobrý, všetko dobré..." povedalo si všetko a odišlo do nenazdajky. V nenazdajke začalo byť tesno a tak sa odťiaľ chtiac-nechtiac vyrojili problémy... Čas stál a nevedel čo teraz.
Potomkovia súlože sú vždy problém. Výnimka je keď ich majú staré, životom znechutené panny. Ale tie nie sú dôležité. Čo s časom? Hm.. Dá sa prechlastať. "Áno!" zvolali tí dvaja. Čas na nich znechutene pozrel: "Ste úbohí". "Ale tak sa to obyčajne končí" povedal koniec. Nič sa cítilo zbytočné. Tak odišlo preč. To je jedno kde. Času bolo otupno tak sa rozhodol spolčiť s koncom. Hm.. To je ale príliš jednoduché.
"Nevadí!" povedalo všetko z nenazdajky... A vtedy si okolo stojaci čas a koniec všimli, že naozaj prichádza nevadí... "Dobrý deň!" povedalo..."Nevadí!" povedal mu koniec a nastal...