Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina. Vládol v nej starý a senilný kráľ, ktorý mal tri krásne dcéry. Raz najstaršiu dcéru uniesol 2.5 hlavý drak (jednu hlavu mal úplne blbú, takže tá sa ráta iba za polovicu).
Kráľ sa vtedy zmohol iba na výhražné: "Ehm!".
Ostatné dcéry to veľmi netrápilo, pretože teraz sa im ušlo viac hranoliek. Iba jedného paholka sa to dotklo. Myslel si totiž, že drak sa mal opýtať najprv jeho, či si môže uniesť princeznú. Veď jeho sa vždy pýtali, či už očistil zemiaky. Vybral sa teda za kráľom, aby mu dovolil nájsť jeho najstaršiu dcéru.
Kráľ mu povedal: "Blub?" a začal sa hihňať.
Paholok to považoval za súhlas a odišiel hľadať princeznú.
Išiel horami aj dolinami a prišiel k jednej chalúpke. Bývala tam ježibaba. Paholok zaklopal (keď mu nikto neodpovedal, vytrhol dvere) a vošiel. Ježibaba sa ho opýtala, po čo prišiel. Paholok jej povedal, ze by rád jedol bryndzové halušky. Ježibaba mu vynadala, a povedala mu, že má ísť za tú a tú horu za drakom. Ten ho vraj naučí iným móresom. Paholok bol hrdý na svoje znalosti psychológie. Ježibabu zmlátil, ukázal jej vnútrajšok vykúrenej pece a odišiel za drakom.
Prišiel k jaskyni, keď tu zrazu... začalo pršať. Vošiel teda do jaskyne s presvedčením, že drak by ho určite pozval ďalej. V jaskyni naozaj draka našiel. Spal. Pri ňom bola sfetovaná kráľovská dcéra.
 "A kdeže si sa tu zobral človiečik? Veď ani vtáčika letáčika tu nechyrovať. Čo to trepem?! Nemáš marišu?"
Paholok, slušne pozdravil princeznú a vyťal jej jednu za ucho. Zobral už takmer prázdnu plechovku toluénu a priložil ju k jednej z drakových hláv. Hlava sa začala usmievať, a kašľala už na všetko. Nanešťastie ostatných 1.5 hláv sa zobudilo.
 "Čo tu robíš, fagan akýsi?" opýtala sa jedna hlava.
 "Ale, šak veru hej, že by?" opýtala sa polovica hlavy.
Paholok povedal: "e=mc²!".
Drakova hlava začala zanietene počítať. Polovica hlavy začala oňuchávať paholka. Buchol jej do nosa. Polhlava začala plakať a schovala sa pod krídlo.
Paholok sa rozhliadol po jaskyni. Okrem draka a sfetovanej princeznej tam našiel reťazovú pílu. Po pár sto neúspešných pokusoch sa mu ju podarilo naštartovať.
Drakova hlava ešte stihla povedať: "Je to pravda, vyšlo mi to!" a už sa aj váľala na dlážke plnej roztočov.
Polhlava ešte stále plakala a neuvedomovala si, že už nebudú uspávanky. Paholok zobral princeznú za ruku a po zemi ju vláčil až na hrad.
Tam boli všetci radi, že sa im vrátila princezná živá a zdravá. Kráľovi sa to ale nezdalo, a dal ju pre istotu vyšetriť patológovi. Kráľ bol paholkovi veľmi vďačný, a od radosti ho dal popraviť. Patológ kráľovi povedal, že mozog princeznej vyzeral aj chutil zdravo.
Kráľ sa dojatím zmohol iba na spontánne: "Khik!"