Malý bôžik v kúte plakal.
 "Čože plačeš, chlapče?" spýtal sa okolo dotierajúci vietor.
 "Dnes mám narodeniny" povedal bôžik "A nie som chlapče, ty úbohý sluha počasia"
 "Ts!" odsekol vietor a postrapatil bôžikovi vlasy. Na chvíľu sa zamyslel, a potom odfučal do lesa naháňať okrídlené semienka stromov.
Bôžik plakal ďalej. V kúte, ktorý si vymyslel. Ideálny kút na plakanie. Pekný, pohodlný a nedával hlúpe otázky.
 "Ty plačeš?" spýtala sa tabletka, ktorá si doteraz myslela, že je niekde úplne inde.
 "Uhm" prisvedčil bôžik.
 "A prečo?" spýtala sa zase.
 "Mám narodeniny" odpovedal bôžik vzlykavo.
 "Ale to je dobre, nie?" zvedavila sa tabletka.
 "Nie" odplakal jej bôžik.
 "A prečo?" nedala pokoj tabletka.
 "Daj pokoj!" odvrkol bôžik a otočil sa preč od tabletky.
 "Dám, ale musíš ma najprv zjesť" povedala tabletka.
Bôžik sa na ňu pozrel.
 "Pred jedlom" dodala.
 "Tak mi najprv zožeň jedlo, ja nemám čas, musím plakať" povedal bôžik.
 "Dobre" povedala tabletka a odkotúľala sa preč.
 "Konečne pokoj" pomyslel si bôžik a plakal ďalej. Už ho to ani veľmi nebavilo, ale rozhodol sa, že ešte chvíľku vydrží.
 "Sss sss ss ss ssss" počul bôžik za sebou. Plakal ďalej.
 "Ssss!" zasyčalo mu niečo do ucha. Obzrel sa a uvidel hlavu hada.
 "Ty plačeš!" zasyčal bôžikovi had do ucha.
 "Áno. Mám na to nárok, mám narodeniny" pokojne vysvetlil bôžik.
 "Sss... No a čo!" povedal a odsyčal preč "Sss sss ss ss ssss".
Vtedy bôžik prestal plakať. Vstal a rozhliadol sa okolo. Zapadalo slnko, lúčka, romantika a tak. Skoro sa rozplakal znova. Uvedomil si, že by to bolo už naozaj trápne. Rozhodol sa vydať sa za slnkom. Vykročil a potkol sa...
 "Joj, priplietla som sa ti pod nohy?"
Bôžik sa s mrmlaním pozrel na pôvodcu svojho pádu. Uvidel tabletku so slimákom na chrbte.
 "Ty už neplačeš?" spýtala sa nechápavo.
 "Nie ako vidíš. Ale ako vidím, ty máš na sebe slimáka?"
Tabletka sa zarazila. Nechápala, ako sa môže pýtať tak hlúpo.
 "Áno. To je pre teba"
 "Pre mňa?"
Tabletka už od šoku nad ďalšou hlúpou otázkou nevedela, ani ako sa volá. A tiež preto, lebo žiadne meno nemala. Ale spamätala sa a odpovedala bôžikovi:
 "Áno. Chcel si ma predsa zjesť. A ja som iba pred jedlom. Tak som ti nejaké doniesla".
 "Ale ja nejem slimáky" povedal znechutene bôžik.
 "Nemusíš ho zjesť. Stačí ak mňa zješ pred ním".
 "Aha" konečne pochopil bôžik "Tak teda dobre, zjem ťa".
Tabletka sa usmiala. Bôžik zobral tabletku a zjedol ju. Slimák to videl. Potom bôžik zaspal. Bola to uspávacia tabletka so žiadnymi vedľajšími účinkami, ale zato s účinkom neobmedzeným...