Beží si tak rovno bežný smrtelník, beží a zastať si svoju kľúčovú úlohu nemôže... A ako tak beží a zastať nemôže, pridá sa k nemu zhoda okolností...
Zhodou okolností beží rovnobežne s vývojom udalostí a plačúc nad zhodou, nevidí prekážky a potkýňa sa a vstáva a beží celý rovnobežný bežný človek krivobežne s predurčením, blíži sa k nekonečnému cielu.
Darmo mu však inšinkt vraví kde je sever
On uveril zásade: "Nikomu never!"
A tak beží naslepo, za chrbtom má omyly
Pod nohy mu okolnosti zopár polien vložili.
I pribehne k nemu myšlienka "že čo keby" a on zastaviac sa porozmýšľal i uzmyslel si počkať na zmysel. Nevediac čo ho čaká, čakal i dočkal sa tých omylov, ktoré omylom pokladal za zmysel i nezmyselne omylom spravil krok späť. Spätne padá potknúc sa o poleno zmyslu nezmyselnosti a nevidiac iný zmysel, padol a čaká na zemi.
A ako sa tak upokojil, že prežil tento atak, zistil, že na zemi nie je sám. Je tam spadnutá celá civilizácia bežných ľudí. Pôvodne boli rovnobežní, no skrivili ich povodne. Povodne s dravým prúdom, čo smerujú odnikiaľ nikam a ich sile sa nedá odolať.
Podvoľujúc sa ich sile, povoľujúc v predsavzatí stáť a myslieť, pohol sa, nemysliac si nič zlé, smerom v bok ako kázal dav. Neústupná sila hnala ho smerom uzmyslených a krivo smerom rovnobežných, mysliac si o správnej veci svoje veci i prehovoril k rovnobežným hlasno a nezmyselne.
Opantal ho pocit, že to čo sa mu teraz vyderie z hrdla sa zapíše do večnosti... Zakričal: "Spamätajte sa!", ale večnosť mu pred oči vyprdla hlášku: "I am read only" a dav nezastal...
Uvedomiac si svoj omyl znovu zastal. Nevediac na čo čakal, čakal. A čakal. Zlé je ísť rovno a zlé je ísť bokom. Vzad sa neoplatí a zastavenie nebolí. Nečakal to a dočkal sa. Myšlienka ho minula a on prostý myšlienok pochopil...
Pochopil nič, ktoré je rovnobežne so všetkým a už nič. Lenže potom by bolo všetko príliš jednoduché. A všetko ani náhodou nechcelo byť jednoduché. Lebo to sa po anglicky povie primitive. A byť primitive, to si ani bežný smrtelník nemôže dovoliť.
Dovolil si to ale on, nebežný nesmrteľník, ako ho práve napadlo. Byť primitive pri pitive už zažil a rozhodol sa to rozvinúť bez peny. Rozvážne vypenil bežne na bežných smrteľníkov a popritom nepocítil smrť. Začala ho baviť táto paródia na bežný život. Usmievajúc sa uzmyslel si nemyslieť na zmysel zmyslu života a myšlienkovo vlastne umrel. Ožil ale jeho zmysel pre život a usmial sa na rovnobežných.
Jeho úsmev dráždil. Nohy smrdeli. Kravaty hnili v skriniach skonfiškovaných bytov a duch si poletoval a nasával. Pôvodne čisté povetrie, potom špinavé a nakoniec sa vďaka všadeprítomnej špine zhmotnil a začal nasávať prapôvodnú jednotu všetkého. Tú to samozrejme nasralo veľmi nahnevalo.
Nechcela pripustiť to uvedomenie a postavila stojaté poleno schopné potknúť stojaceho nebežníka stojaceho v pohybujúcom sa v rovno a krivobežnom dave bežníkov. Nebežník stojato sa potkol o poleno a stojúc padol. Uvedomujúc si svoj pád, snažil sa nepadať. Bolo to jednoduché. Stačilo nepadať. Nemyslieť na pád a nesnažiť sa nič. Úsmev číslo 2.
Veľmi sa mu to nepodarilo. Obklopili ho totiž zákony prírody a dojebali ho :) Chcel som povedať oplodnili ho ako sirotu.. Nemal síl im vzdorovať. Podľahol. Gravitácia si ho prilepila na pery a jej cucflek mu zlomil chrbticu. Musel si na chvíľu oddýchnuť na onom svete.
A potom to bolo zase odznova, ale možno asi rýchlejšie...